Kedy je ideálny čas vyjsť s produktom na trh

Kedy je ideálny čas vyjsť s produktom na trh

Najčastejšie sa ma startupisti  pýtajú, kedy a ako majú svoj produkt uviesť na trh. 

Teraz je to také moderné, mať svoj startup. Každý má svoj startup.

Čo robíš? Som startuper. Ako keby sa tým automaticky všetko vysvetľovalo.

Žiaľ, zvyčajne ma vyhľadajú až vtedy, keď sú tesne pred dokončením projektu a týždeň pred plánovaným uvedením na trh.

Často sa mi stáva, že si prečítajú môj blog alebo im nejaký kamarát povie: ,,Podľa mňa máš skvelý produkt, opýtaj sa napríklad Dávida, ako ho teraz uviesť na trh a predávať.”

Skvelý produkt? 

Ešte som nevidel skvelý produkt vo fáze pred spustením na trh. 

Veľakrát ani po X rokoch vývoja.

Som prehnane kritický? Teraz sa zamyslite, Windows má už vyše 30 rokov. 

Je to skvelý produkt? Má k nemu veľmi blízko, je fajn a už konečne toľko nemrzne a nepadá. Konečne po 30-tich rokoch.

Bol to však skvelý produkt aj vo verzii Win 1.0? Jasné, že nebol! Od dokonalosti mal teda na míle ďaleko. Avšak aj napriek nedokonalostiam sa stretol s dopytom na trhu. Obrovským dopytom.

Nesnažte sa ihneď o skvelý alebo dokonalý produkt. Snažte sa pokryť dopyt po riešení nejakého problému. Problému, ktorý trápi veľké množstvo ľudí. Problému, za ktorého riešenie sú ľudia alebo firmy ochotní platiť.

Mám teda na stole “skvelý produkt” a mám ho “nejako” uviesť na trh. Ideálne tak, aby sa od začiatku dobre predával. 

Pýtam sa teda: “Koľko potenciálnych zákazníkov už túto aplikáciu vyskúšalo? Aké sú ich prvé odozvy?”

“Nóó, to sme zatiaľ neriešili, veď produkt ešte nie je hotový.”

“Hmm, skvelé. Tri týždne pred spustením a aplikáciu ešte živý zákazník nevidel. No dobre a aké zákaznícke problémy rieši táto aplikácia?”

“Myslíme si, že potenciálnym zákazníkom sa bude páčiť táto a táto funkcia, lebo žiadna naša konkurencia túto funkciu neponúka.”

A kto tvrdí že je skvelý?

A sme doma… skvelý produkt bez nulovej spätnej väzby zo strany trhu. Možno z toho bude druhý Facebook. Alebo Google. Alebo BIG FAIL.

Tiež som zvyknutý riešiť situácie “za behu”, tak ako vzniknú. Napríklad, v TORNAD som prvých callcentristov najal, až keď moja asistentka nestíhala dvíhať vyzváňajúce telefóny. Dovtedy bolo naše “callcentrum 12×7” jej mobil.

Automatizovanú fakturáciu som začal riešiť až keď bolo neúnosné vystavovať faktúry ručne.

Možno to nie je strategické. Celkom určite to nie je zodpovedné. Možno to nie je ani rozumné. Je to ale LEAN a šetrí to čas a peniaze. Nemusím totiž investovať do vecí, ktoré ani neviem, či a v akom rozsahu využijem.

LEAN prístup

Ak neriešim automatickú fakturáciu, ktorej nasadenie je otázkou pár sto EUR, prečo niekto investuje pár tisíc až desiatok tisíc EUR do startupu, o ktorom nemá ani poňatia, či sa stretne s dopytom?

Tento obrázok presne vystihuje, čo si o tomto prístupe myslím.

Kdesi som čítal, že v US najprv vytvoria imitáciu produktu, umiestnia ho na predajné miesto (supermarket, eshop…) a keď on bude dostatočný dopyt zo strany zákazníkov (kúpia si ho iba na základe produktového popisu), tak začnú produkt vyvíjať.

Žiaľ, v článku som sa už nedočítal, ako zákazníkovi pri pokladni vysvetlia, že ten produkt je iba maketa a funkčný prototyp bude hotový až o 1/2 roka. Ale budiš, verím, že to už majú nejako vymyslené.

Týmto príkladom chcem poukázať na jednu zaujímavú vec:

V US najprv zistia, či sa produkt bude predávať a až na základe dopytu ho začnú vyvíjať. Vývoj zafinancujú priamo z vreciek prvých zákazníkov (napr. cez Kickstarter) a kým uspokoja týchto prvých “kvázi-investorov” majú v rukách 1.) istotu, že o produkt bude záujem, 2.) zarobili prvé peniaze, 3.) kapitál od väčších investorov, 4.) väčšinou aj celkom slušnú medializáciu.

To je také “slovenské”

Naopak, na Slovensku, keď má “startuper” nápad, okamžite začne obhánať všetkých angel investorov v okruhu 500 km. Tí ho samozrejme odmietnu s tým, že okrem nápadu ešte reálne v rukách nič nemá a že sa má opäť ozvať, keď bude mať prvých neplatiacich zákazníkov.

Tých samozrejme nemá ako získať, lebo ešte nemá aplikáciu. Keďže milý startuper o nápade nechce nikomu povedať (veď čo keby mu ho niekto ukradol), začne ho doma sám kódiť na kolene. Ak samozrejme vie kódiť.

Po 1-2 rokoch usilovného vývoja po večeroch, keď už si myslí, že je produkt skoro hotový, začne riešiť ako ho uviesť na trh a predať prvým zákazníkom. V tom mu niekto múdry poradí, že by sa mal zamyslieť nad produktovou stratégiou, trhovými segmentami, marketingom a podobnými malichernosťami, na ktoré milý startuper nemal až doteraz čas.

Prečo až teraz?

Lebo doteraz usilovne kódil!

Hovorí sa, že lepšie neskôr ako nikdy. Častokrát je mi ale až ľúto, keď si predstavím, koľko času a peňazí by mohli ušetriť, keby sa s niekým poradil trochu skôr. Ideálne úplne na začiatku, keď sa ešte iba formoval podnikateľský zámer.

Mohol zistiť, že zákazníci, ktorým chcel produkt ponúknuť, oň nestoja, lebo problém už riešia inak a efektívnejšie.

Prípadne o produkt stoja, ale nie sú zaň ochotní platiť.

Nemusel s hotovým produktom hľadať nové zákaznícke segmenty, pre ktoré by produkt redizajnoval.

Nemusel vyrobiť 38 skvelých funkcií, ktoré žiadna iná aplikácia nemá. Mohol radšej vytvoriť 3 poriadne, ktoré vyriešia hlavné potreby zákazníka.

Škoda plakať nad rozliatym mliekom

Nevadí, ideme zachraňovať, čo sa dá. Poďme teda spraviť to, čo sa malo spraviť už na začiatku:

Obchádzať potenciálnych zákazníkov, verifikovať či problém, ktorý riešime tiež vnímajú ako problém.

Analyzovať, koľko ich stojí riešenie problému teraz a koľko peňazí im dokážeme ušetriť týmto riešením.

Identifikovať zákaznícke segmenty a kvantifikovať veľkosť trhu.

Mapovať konkurenciu a hľadať konkurenčnú výhodu.

Pýtať sa potenciálnych zákazníkov na spätnú väzbu a dojem z aplikácie.

Vyhadzovať zbytočné funkcie, aby sa z aplikácie nestal druhý MS Excel.

Zhrnutie

Aká je teda odpoveď na otázku “kedy je ideálny čas vyjsť s produktom na trh?” 

Odpoveď: Ešte predtým ako začnete tvoriť produkt!

Je to taká malá alchýmia, ako byť v neustálom kontakte so zákazníkom a zároveň nevyzradiť konkurencii svoje plány. 

Vložiť komentár