Zákulisie biznisu na Ukrajine, mafiánske praktiky “obchodných partnerov”, byrokracia, krádeže a mnohé iné podnikateľské chuťovky…

Často od vás dostávam otázky, prečo už nepodnikám na Ukrajine a prečo som tam zatvoril pobočky, keď to bol taký skvelý biznis ako to často opisujem. Áno, bol to dobrý biznis, ale iba do určitého času…

Zákazníci zháňali chleba

Počas sledu udalostí na Majdane (ešte predtým ako objavili Janukovičov zlatý záchod) drasticky klesol počet zákaznikov. Ľudia začali riešiť iné priority… nákupy v shopping centrách očividne medzi životné priority nepatrili, takže sme to začali (veľmi výrazne) pociťovať na našich tržbách.

Ak si chcete porovnať, ako vyzerali nákupné centrá pred a po kríze, môžete pozrieť fotky TU.

Prázdne nákupné centrum v Ocean Plaza

Hrivna padla na dno

Udalosti na Majdane okrem iného silno zamávali s Ukrajinskou menou. Dokonca až tak, že sa hrivna voči doláru prepadla z 1:8 na skoro 1:16. My sme väčšinu náhradných dielov nakupovali z Číny a platili za ne  (samozrejme) v tvrdej mene USD. Tieto kurzové výkyvy nám odkrojili z predajnej marže približne 25%.

Vývoj kurzu Hrivny medzi r. 2013 - 2014

Neboli sme jediní, čo nakupovali tovar v dolároch takže 1/3 obchodov v našom susedstve do pár mesiacov skrachovalo. Nákupné centrá namiesto toho, aby podporili prílev zákazníkov reklamou , spravili presný opak – napríklad v nákupnom centre Ocean Plaza v Kieve sa rozhodli zdvihnúť nájomné na takmer dvojnásobok.

Obchodný riaditeľ Ocean Plaza si asi povedal, že výpadok v tržbách treba nejako dohnať (možno nevedel ako ruským majiteľom vyreportovať rapidný prepad tržieb) tak začal dojiť kde sa dá.

Kedže dojiť mohol iba u nájomcov, ktorí ešte neskrachovali, odvolal sa na (u nás neexistujúcu) zmluvnú doložku. Domnelá doložka mala umožňovať jednostranne upraviť výmenný kurz pri vysokej volatilite UAH voči USD.

Z mesiaca na mesiac náš nájom vzrástol zo “smiešnych” 500 USD/m2/mesiac na 900 USD/m2/mesiac.  Pravdaže, protestovať sa nedalo, nebolo kde – kto nezaplatil, toho ihneď odpojili od elektriny a SBS-ka mu zakázala vstup na prevádzku.

Takto vyzerá biznis jednanie s “partnermi” na ukrajinský spôsob.

Obmedzenie peňažných transferov

Ukrajinska vláda, chcela ešte posledný krát potešiť všetkých podnikateľov predtým, ako sa zosypala ako domček z karát – vydala dekrét obmedzujúci bankové transfery. Totiž, peniaze ktoré prišli na účet nemohli byť použité v ten istý deň ale až nasledujúci.

Navyše, akýkoľvek prevod peňazí musel najprv prejsť schvalovacím procesom v banke. Samozrejme, s výnimkou platenia daní… dane sa mohli platiť okamžite a bez kontroly 🙂

V jeden ďen som napríklad poslal 8 prevodných príkazov – platby obchodným partnerom, nájomné, Internet a podobne. O 4 dni neskôr mi cinklo 8 smsiek a skoro ma rozhodilo od zlosti – všetky platby mi banka vrátila naspäť!

Volám do banky čo sa stalo, prečo sa mi všetky transfery vrátili. Po hodine na teléfone som sa konečne dovolal niekomu, kto mi bol schopný dať info: “V prevodnom príkaze ste zabudol do poznámky uviesť k akej faktúre sa viaže platba. Opravte to a zrealizujte platbu opäť.”

Nemusím ani spomínať, že medzi tým nám nákupné centrum zatvorilo pobočku (lebo neplatíme na čas) a dodávateľ zadržal opravené zariadenia (lebo ani on nedostal peniaze načas) atď. Odpojili nás aj od Internetu ale to bol najmenší problém… lebo sme mali zatvorené pobočky.

Darmo môžete vysvetlovať, že peniaze ste mu poslal, len neschopná banka vám ich vrátila späť… čo na Ukrajine nevidíte na svojom účte, to neexistuje. Takáto bola medzi obchodnými partnermi atmosféra dôvery, v týchto napätých časoch.

Dôsledky – zatvorenie pobočky na pár dní, alebo zadržiavanie opravených zariadení nám spôsobilo značné výpadky tržieb, spomalilo celý náš podnikový cash flow a natiahlo splatnosti. To opäť natiahlo naše splatnosti a tak ďalej… Apoň vidíte, ako to dopadne, keď štát strká nos tam, kde nemá.

Trable s bankou

Ako by toho nebolo málo, moja “obľúbená” Ukrajinská banka so zeleno-čiernym logom (po tom čo jej ruská oligarchia “znárodnila” dcéru v Rusku) sa pravdepodobne dostala do problémov s likviditou. Logicky, začala zháňat peniaze kde sa dalo…

Čo je jednoduchšie, ako zobrať klientom peniaze, ktoré vlastne ani nie sú ich. Jedného pekného dňa si preto povedala, že vsetky naše úvery su okamžite splatné a v 2 splátkach zhrabla všetky peniaze z nášho podnikového účtu.

Gentlemansky nám nechala na účte aspoň 1 hrivnu (menej ako €0.10)… asi aby sme nemali zlý pocit, že máme na účte nulu 🙂

sms-ka z banky

Polícia mala iné starosti

V tom celkovom marazme si jeden náš “menej poctivý” zamestnanec (paradoxne tesne pred zatvorením nákupného centra  keď hrozilo rabovanie) povedal, že nemá čo stratiť a z našej pobočky odniesol (ukradol) väčšinu vecí, ktoré mali akú-takú hodnotu.

Hneď som išiel na administratívu Ocean Plaza a vypýtal si kamerové záznamy ako dôkazový materiál. Šéf bezpečnosti sa iba zasmial a povedal, že bez policajného príkazu mi nič nedá.

Žial, ukrajinská polícia mala v tom čase iné problémy, ako riešiť malých zlodejíčkov. Aby som bol presnejší, polícia mala problémy sama so sebou a nestíhala nič iné, okrem hasenia molotov koktailov, ktoré na ňu prilietali zo všetkých strán…

Útoky molotov koktailmi na ukrajinskú políciu počas demonštrácií

Kým sa niekto kompetentný na polícii začal zaoberať týmto trestným oznámením, ubehli celé 2 týždne. Keď moja asistentka spolu s policajným vyšetrovateľom išli prevziať kamerový záznam, šéf bezpečnosti so smutnými očkami iba skonštatoval, že “je mu to veeľmi ľúúto, ale kamerové záznamy archivujú iba 1 týždeň a ak by sme prišli skôr, rád by nám pomohol.”

Môžem sa iba domnievať, že si môj nepoctivý zamestnanec sekol zisk so šéfom bezpečnosti na polovicu… ale to je iba moja domnienka. Samozrejme, ak nie sú dôkazy, skutok sa nestal – case closed.

Mohol by som ešte pokračovat, ale načo… každý si už vie urobiť obraz o tom, aká bola v tom čase situácia na Ukrajine. Ak to zhrniem, podnikanie na Ukrajine nie je prechádzka rúžovým sadom 🙂

Preto som si povedal, že na chlieb sa dá zarobiť aj menej riskantne, zbalil som si kufre a bol rád, že som prežil cestu na letisko. V tom čase totiž na cestách operovali titušky (miestny banditi) a prepadávali autá, čo išli von z mesta….

Čo mi táto skúsenosť dala

Nedávno mi môj dobrý známy rozprával vtip:

Manažér investičného fondu príjde s malou dušičkou za svojim šéfom a hovorí mu: „Obrovský prúúser sa stal… práve som prerobil 100mil. EURo… mám si hneď napísať výpoveď?“

Šef mu nato odpovedá: „Čo bláziš? Teraz mi chceš dať výpoveď keď som už do tvojho vzdelania investoval 100mil. EURo?!“

1. Návratnosť investície

Osobne túto podnikateľskú skúsenosť beriem ako vzdelanie – bola to dobrá škola. Ak to už porovnávame so školami, táto “škola podnikania” ma stála takmer ako vyštudovať MBA na Hardvarde.

Vyštudovať MBA na Harvarde stojí približne $170.000. Nedávno som v magazíne Businessweek čítal, že toto MBA má veľmi pomalú návratnosť – ROI až vyše 20 rokov.

Ak to porovnám s touto “školou podnikania”, vďaka tejto skúsenosti sa podarilo u mojich klientov ušetriť násobne väčšie čiastky. Kedže z extra profitu, ktorý som klientom vytvoril si beriem aj určité malé %, návratnosť tejto investície vidím z môjho pohladu v horizonte +/- 2 roky.

CTA_button2

Táto skúsenosť určite nemá takú prestíž ako MBA z Harvardu, ale čiste z pohľadu ROI, sa mi to zdá byť ako lepší deal 🙂

2. Nepodceňovať politické riziko

Vždy keď som si robil SWOT analýzy pre podnikateľský zámer, politické riziko som nebral vážne. Aká je predsa šanca, že v krajine hneď vedľa našich hraníc nastane štátny prevrat, ľudia sa budú zabíjať na uliciach, prezidentovi obsadia palác so zlatým záchodom a pirátskou ľoďou, malí zelení mužíčkovia z Ruska obsadia Krym a na východe krajiny sa rozpúta vojna?  Napadlo by to pred 3-mi rokmi niekoho?:-)

Protivládne demonštácie na Majdane

Odvtedy som si povedal, že podnikať budem iba v krajinách, ktoré sú integrované v stabilných politických štruktúrach ako EU, NATO a podobne… Nech už mám voči EU hociaké výhrady, napríklad že reguláciami pchá nos aj tam kde nemá, stále je to určitá garancia stability a politickej predvídateľnosti.

3. NIE nebrať ako odpoveď

Ako najväčší benefit tejto skúsenosti beriem to, že ma naučila sa nevzdávať a ísť za svojim cielom.

Ak by som NIE zobral ako definitívnu odpoveď, nikdy by som na Ukrajine neotvoril ani bankový účet – povedali mi, že sa to nedá, lebo som cudzinec a nemám ako zdokladovať svoj legálny príjem.

Totiž, za založenie účtu som musel zaplatiť 5 EUR…  cash. Chyták bol v tom, že som tých 5 EUR musel zdokladovať ako môj legálny príjem. Napríklad tým, že by som predložil výpis z účtu, na ktorý mi zamestnávateľ (moja sročka) posiela výplatu. Výplatu som si ale nemohol poslať, lebo banka mi nechcela otvoriť účet 🙂

Viem, je to ako vystrihnuté z firmu Hlava XXII, ale pre cudzinca na Ukrajine bežná realita.  Nevzdal som sa a po pár hodinách sme našli spôsob, ako túto internú smernice obísť a účet mi založili.

Karta Privat Bank

Ak by som NIE zobral ako definitívnu odpoveď,  nikdy by som neotvoril ani len prvú pobočku – povedali mi, že priestory v nákupnom centre Dream Town majú na 100% obsadené. Ak chcem, zaradia ma do poradovníku, kde čakalo ďalších 20 firiem na voľné priestory, takže na radu by sme sa dostali asi až niekedy v roku 2020.

Nevzdal som to, začal som budovať kontakty a bobardoval som lease manažéra zo všetkých strán a cez všetkých ľudí čo som vtedy poznal. Keď sa konečne uvolnilo vhodné miesto, boli sme na zozname prvý a dokonca sa mi podarilo vyjednať parádnu zľavu z nájmu.

Pobočka TORNAD v Dream Town

Zhrnutie

Týmto článkom nechcem povedať, že na Ukrajine sa podnikať nedá. Dá sa to, iba to nie je jednoduché. Poznám veľa podnikateľov, aj zo Slovenska, ktorí sú tam dlhodobo podnikajú a sú celkom úspešní. Pritom to nie sú žiadny mafiáni, vagabundi a ani nemajú prepojenie na politické špičky.

Na druhú stranu 100% podnikateľov, o ktorých viem že tam ostali podnikať sa orientuje na export – nízka hodnota Hrivny im paradoxne pomohla v tom, že ich produkty sú na západných trhoch ešte lacnejšie a lepšie predávajú. Moja firma prakticky všetok tovar importovala takže slabá Hrivna nás veľmi ničila.

Aký je váš názor na situáciu na Ukrajine? Má Ukrajine zmysel pomáhať, alebo by si Ukrajina mala pomôcť sama?

Napíšte mi dolu do komentárov, čo si o tom myslíte. Ak sa vám tento blog páčil a v niečom vám pomohol, spravte pre mňa jednu láskavosť – zdieľajte ho aj so svojimi priateľmi, možno aj pre nich bude užitočný.

Leave a Comment

Your email address will not be published.

You may use these HTML tags and attributes: <a href=""> <abbr> <acronym> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

Napíšte mi správu

Ako vám môžem pomôcť?